Z histórie pávov

PÁVY - Pavo cristatus

 

... poznali západné civilizácie už od úsvitu dejín, kedy ich z Východu privážali do Egypta lode Feníčanov ako vyhľadávaný a cenný výmenný tovar. V starých dokumentoch sa páv spája často s “kráľovským”. Bol zasvätený bohyni Hére, „oči“ na farebnom chvoste páva sa v klasickej mytológii považovali za symbol bdelosti. Pávie pero bolo práve preto symbolom bohyne Héry a naznačovalo, že používala všemožné spôsoby, aby bola Diovi neustále za pätami, aby “videla”, či jej náhodou nezahýba s inou bohyňou alebo krásnou pozemskou devou.

V hinduizme na ňom jazdí bohyňa Lakšmí a spájajú sa s ním Brahma , karma a Sarasvátí. Predstavuje slnko, mesiac a hviezdy a Koleso života. V Tibete, je páv ostražitým spoločníkom Amitábhu ( Buddha neobmedzeného svetla ).

V budhizme je pávie pero aj znakom diamantovej cesty ako symbol vtáka, ktorý dokáže stráviť aj rôzne jedovaté rastliny.

V starovekých kultúrach Ďalekého východu a v antickom Grécku mu nádherný chvost dodáva kráľovskú symboliku, ale aj symboliku slnka (najmä v Perzii, kde vládcovia sedávali na klenotmi vykladanom „pávom tróne“ ) .

V Iráne a Číne sa páv tešil veľkej popularite a objavoval sa ako hrdina mnohých legiend a stal sa symbolom dynastie Ming ( 1368 – 1644 ).

Za jeden z najvýznamnejších príkladov bohatstva Indie sa považoval Páví trón. Bol vysádzaný množstvom diamantov a údajne v ňom bolo osadených 108 rubínov a 116 smaragdov. Na baldachýne bol zlatý páv, podľa ktorého bol trón aj pomenovaný. Trón bol obyčajne rozložený a skladali ho iba pri dôležitých ceremoniáloch.

O ich rozšírenie v Stredomorí sa zaslúžil Alexander Veľký, ktorý si ich pri svojich ťaženiach do Indie obľúbil a údajne ich veľké množstvo priviezol aj do Európy. Páv bol oficiálne vyhlásený za národného vtáka Indie, a nie div, veď vyzerá kráľovsky. Možno práve preto sa na opis pyšných ľudí používa výraz „pyšný ako páv“. No páv nie je taký odmeraný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je ľahké skrotiť ho.

V Indii ľudia považujú páva za posvätného, preto ho roľníci v Indii trpia, keď zablúdi na ich obilné polia.

V stredoveku páv symbolizoval vznešenosť, ale tiež pýchu a márnivosť. Z biblických dejín sa dozvedáme, že pávy boli aj medzi hodnotnými vecami, ktoré dovážal kráľ Šalamún. Je zaujímavé predstaviť si, ako si v Šalamúnových kráľovských záhradách vykračujú pávy. Z úvahy o týchto vtákoch rozhodne vidíme, že existuje inteligentný Tvorca, pri pohľade na tancujúceho páva s oslnivo krásnym chvostom sa človeka zmocňuje úžas, keď si uvedomí, akým vynikajúcim umelcom je Boh, ktorý „stvoril všetko“. Autor kresťanských textov v 2.stor. vykreslil páva ako metaforu ľudskej márnivosti a arogancie, ako tvora povýšeného, ktorý vybočuje z kresťanskej ľudskosti.

V kresťanstve je ale zachovaná aj protichodná staršia symbolika páva – páv je i symbolom Kristovho vzkriesenia. Pávy sa chovali hlavne na mäso, na stoloch panovníkov sa často objavovala pávia pečienka, údajne pre rímskeho cisára pripravovali kuchári pávie jazýčky a mozočky s indickým korením ako vyberanú lahôdku. Jeho mäso bolo pokladané za nezničiteľné a preto sv. Augustín označil páva za symbol zmŕtvychvstania, nesmrteľnosti a nádeje. Aj sv. Barbora drží v ruke pávie pero na niektorých obrazoch.

Páv sa dnes chová výhradne ako okrasný vták. Poznaný je už dlhé storočia – bol spomínaný v mytológii, poviedkach, poverách, rozprávkach, dôležitú úlohu zohral v legendách a v súčasnosti majú už len okrasný cieľ.